Piatu sezónu po sebe hráme finále a z toho tretíkrát so Slovanom. V roku 2008 sa nám Slovan nepodarilo zdolať, no o dva roky neskôr sme im finálovú prehru vrátili aj s úrokmi a tento rok chceme jednoznačne prikloniť misky váh na našu stranu.

Našim chlapcom vôbec nevyšiel prvý domáci zápas podľa našich predstáv, no napriek tomu, že výkon bol tragický sme ani na chvíľu nezapochybovali, či do Bratislavy cestovať. Samozrejme, že cestujeme, my nie sme fanúšikovia úspechov!
Napriek tomu, že oba hracie dni nám vychádzajú na pracovné dni autobus je behom dvoch dní úplne plný a neprestajne vyzváňajúci mobil so žiadosťami o lístky dáva tušiť, že nás bude v Bratislave pekná kopa. Nakoniec sa pozbieralo "len" 70 ľudí a ďalšie desiatky ľudí, ktorí si zháňali lístky samostatne, no aj to nám stačí k tomu, aby sme v počte prevýšili belasých, ktorý k nám prišli poloprázdnym autobusom a ešte aj z tej polovice polovica prišla len popozerať Košice namiesto fandenia svojim.
Tu mi nedá nespomenúť pokrik tej  bandy v Steel Aréne "My máme love", ktorý pri počte belasých fanúšikov vyznie tragikomicky. Vy máte love a preto Vás prišlo 30? V nedeľu a cez štátny sviatok?
Toto ste vychytali. Ale aj dojebali...

Štvrtok ráno o 7:30 odchádza beznádejne plný autobus oranžovočiernych sprevádzaný autami ďalších fanúšikov. Nebo stratilo svoju belasú farbu a celú cestu ronilo slzy ako keby bolo prorokom čierneho štvrtku pre tábor fanúšikov s papagájom na hrudi. 
Na štadión prichádzame približne hodinu pred zápasom plní očakávaní, keďže všetci sme zvedaví na sľubované belasé peklo. Skutočné peklo však nosí Košické farby a tak zo sľubovanej atmoféry nakoniec nebude nič. Už v štvrtej minúte v súboji pri mantineli nevydržalo plexisklo a tak sme si dali pol hodinovú prestávku, pretože vymeniť ho prišli chlapci z "A je to." Prevahu na tribúnach mali síce domáci, na ľade ale kraľoval majstrovský tím Košíc. O 100% lepší výkon ako v domácich zápasoch nám priniesol jednoznačnú výhru o 2 góly a tak už 5 minút pred koncom opúšťajú vo veľkom tribúny "fanúšikovia" domácich. Čerešničkou na torte bol ale domáci fanúšik, ktorý pár minút pred koncom zápasu vyzliekol dres s papagájom a hodil ho počas hry na ľad. Nedá sa nespomenúť aj dementa v domácej bráne, ktorý pravdepodobne frustrovaný vlastným výkonom vyhodil puk do hľadiska a trafil vlastného fanúšika do hlavy. Nový štadión, staré spôsoby, tak by sa asi dala charakterizovať "atmosféra" na tomto zápase, kde nás viackrát pokrikmi privítali v meste, častovali nás výkrikmi zúfalstva ako "cigánska banda" či "skurvený východ". Nad tým sme sa však už ani nepozastavovali, neboli sme predsa v Bratislave prvýkrát a tak sme presne vedeli čo nás čaká. Pozitívom je však, že po našich góloch sme už nemuseli z horných radov chytať pivo, párky, klobásky s horčicou či jogurťáky. Jednoducho nepriletelo nič, čo nás teda vážne zaskočilo. Až to bola nuda.. :) Čo sa týka ochrany na štadióne niet čo vytknúť a zdá sa, že konečne aj v hlavnom meste sveta pochopili, že aj fanúšikovia iných klubov sa tu chcú cítiť bezpečne. Jedna vec sa však nezmenila a to sektor. Miesta v sektore sme opäť mali len v zajatí Bratislavčanov z každej strany...nič to, dalo sa to prežiť.

Zápas v piatok sa takmer nijako neodlišoval od toho štvrtkového až na ten výsledok. Šance sme mali, dokonca aj ponúknutú výhodu samostatného nájazdu, no Peter Bartoš túto šancu nevyužil. Nami to však neotriaslo. Požičané jedno víťazstvo sme si vzali späť a tak panuje spokojnosť.

EPIC FAIL VÝJAZDU:
Štátna hymna. Tú spievala pred oboma zápasmi v Bratislave manželka Mira Šatana spolu s trojicou La Gioia. Táto prezentácia hymny bola nie, že nevkusná, bola maximálne strašná, ľudia škrípali zubami, prevracali oči zo strany na stranu, na starých budovách v okolí štadióna začala praskať omietka. Domáci to nevideli o nič lepšie a z každej strany bolo počuť opakujúce sa jedno slovo: "otrasné".

V pondelok zahráme doma piaty zápas a v stredu ideme do Bratislavy. Tu sa opäť nedá nespomenúť bilanciu výjazdov fanklubu Steelers v tejto sezóne.  Počas základnej časti sme absolvovali len víťazné výjazdy, ani raz sme neodchádzali v roli porazených. Počas play-off sme v Banskej Bystrici vyhrali počas dvojdňového výjazdu tak isto jeden zápas, vo Zvolene dokonca oba a v Bratislave opäť jeden z dvoch. V stredu opäť fanklub v Bratislave chýbať nebude, takže čo to znamená? V prípade domáceho pondelkového triumfu oslavujeme v stredu titul v Bratislave! A vy belasá chamraď nám nezabudnite zakričať "MAJSTRI, MAJSTRI, MAJSTRI".